grejty

Častokrát ste sa určite mnohí pýtali, či nám médiá prinášajú dôveryhodné informácie. Sú 2 typy ľudí. Tí, ktorí zhltnú tzv. „omáčky“, ktoré nám médiá ponúkajú a sú zase aj tí iní, ktorí sa vedia pozerať aj do zákulisia. Jednoducho neuveria tomu, čo nám médiá podstrčia pod nos. Aj preto vznikajú rôzne konšpiračné teórie, takmer vo všetkom. Nie, dnes nebudem písať o konšpiračných teóriách.

Stačí si pozrieť jedno vydanie televíznych správ, prečítať si pár strán nemenovaných denníkov, ktoré vlastnia veľké firmy. Je priam až okaté, ako nám rôzne denníky ponúkajú iba tie informácie, ktoré by nepoškodili tým firmám či ľuďom, ktorí pod danú firmu, ktorá denník vlastní, patria.

(Ne)rovnosť v politike

Nebudeme si klamať, rovnosť v politike nikdy nebola. Poďme sa pozrieť napríklad na televízne vysielanie v predvolebnom období. Každá televízia sa prikláňala k inej strane. Prečo asi? Jedna televízia bola milosrdnejšia k strane SMER-SD, iná bola miernejšia k OĽANO-NOVA. Niektorí moderátori viac útočili na MOST-HID a pod. Dokonale to bolo vidieť na diskusii Igora Matoviča vo vysielaní TA3, v ktorej išlo o „predvolebnú vojnu“ medzi Igorom Matovičom a Róbertom Ficom. Moderátor  tam naňho útočil a nespočetne veľa krát sa ho pýtal na jednu a tú istú otázku. Igorovi Matovičovi to prišlo až smiešne, že už to moderátorovi nevie lepšie a detailnejšie vysvetliť (alebo si možno nevedel vymyslieť inú lož?). Jedinou relevantnou odpoveďou je, že každý patrí k nejakej veľkej firme. Niekto patrí pod J&T, niekto zase pod Pentu. A presne preto mi to príde celé ovplyvnené a skorumpované. Hlavne to je nevhodné a nespravodlivé voči divákom či poslucháčom.

Teroristická hrozba

Ako ďalší z príkladov musím spomenúť aj teraz dosť aktuálnu tému Sýrie a teroristov. Myslím, že nám médiá ponúkli iba tie výpovede a tie videá, ktoré nám ponúknuť chceli. Určite bolo množstvo detailov a údajov utajených, aby sa to nedozvedeli ľudia vonku. A aj keď sa ľudia dozvedeli o tom, že kto je za to všetko zodpovedný, tak to v nich vyvolalo pocit strachu. A presne to ľudia z Daeš či ISIS, alebo nech to je už ktokoľvek, chceli. Chceli, aby sme sa začali báť chodiť čo i len na malé koncerty. A to sa im úspešne podarilo.

A čo ďalej?

Michael Hasting sa raz vyjadril takto: „Médiá môžu a mali by pomôcť ľuďom pochopiť, čo sa deje, pomôcť im nájsť pravdu. Uvedomiť si ich vlastnú slobodu…spoločenská zodpovednosť médií je hovoriť ľuďom pravdu a robiť to férovo, objektívne, nestranne…“ A presne takto sa slovenské médiá rozhodne nesprávajú. Objektívne sú iba vtedy, ak sa im to hodí, čo je v podstate takmer nikdy. Nestranné sú ešte zriedkavejšie. Takže zostáva už iba na nás, či našim médiám „zožerieme“ to, čo do nás tak urputne tlačia, alebo sa napríklad aj my, novinári resp. budúci novinári, spojíme proti tým „hore“ a budeme písať jednoducho pravdu. To však záleží na samotnom novinárovi, na ktorú stranu sa postaví. Buď si vyberie peniaze, alebo spravodlivosť.